Slovenská
banková
asociácia

Slovensky / English

Rezolučné požiadavky na kapitál sú ďalšou záťažou pre slovenské banky

27.04.2015

 

Tlačová správa - Návrh nového európskeho opatrenia na záchranu bánk z vlastných zdrojov predstavuje pre banky na Slovensku ďalšiu záťaž, vyplynulo zo záverov dnešného Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Finančné inštitúcie pritom už platia bankový odvod a pripravujú sa na prispievanie do európskeho rezolučného fondu.

Popri bankovom odvode či príspevkoch do európskeho rezolučného fondu bankám na Slovensku hrozí ďalšia záťaž spôsobená novou európskou reguláciou v súvislosti s  navrhovaným nástrojom na záchranu bánk pomocou ich vnútorných zdrojov[1]. Podľa prepočtov SBA na splnenie opatrenia naše banky potrebujú asi 1,8 miliardy eur. To by síce neohrozilo ich stabilitu, ale predstavovalo by to pre ne významnú záťaž.

Ide o dôsledok toho, že na slovenskom bankovom trhu dominujú retailové banky, ktorých obchodný model je pomerne konzevrvatívny a financovaný najmä z vkladov klientov. To sa kladne prejavilo najmä počas finančnej krízy v roku 2008, ktorej sa naše finančné inštitúcie vyhli.

„Slovenské banky sú stabilné a majú silné kapitálové rezervy. Navrhované opatrenie však pre náš bankový sektor predstavuje významnú záťaž,“ upozornil prezident SBA Alexander Resch na dnešnom (27. apríla 2015) zasadnutí Zhromaždenia členov SBA.

Slovenská banková asociácia na možné dôsledky návrhu regulácie pre slovenský bankový sektor už upozornila Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). Uvítame všetky zmeny, ktoré by zmiernili negatívny dosah návrhu na tradičný model bankovníctva.

Zmeny v Prezídiu SBA

Zhromaždenie členov SBA dnes zároveň schválilo zmenu Stanov SBA, na základe ktorej sa počet viceprezidentov Prezídia asociácie zvýšil na dvoch. Ďalším viceprezidentom sa stal Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.

Súčasťou programu bola aj voľba nového člena Prezídia SBA. Stal sa ním Michal Liday, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky. Vo funkcii nahradil Igora Vidu.

 


[1]Súčasťou druhého piliera bankovej únie EÚ, zameraného na riešenie krízových situácií bánk, ktoré sa ocitnú v problémoch, je nástroj na záchranu bánk pomocou ich vnútorných zdrojov. Významnou zložkou tohto opatrenia je návrh nového ukazovateľa, predpisujúceho bankám minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (tzv. MREL). Jeho úlohou je zabezpečiť, aby banky boli schopné absorbovať časť prípadných strát.

 

Súvisiace správy