Už od prvého schválenia mimoriadneho bankového odvodu bolo deklarované, že ide o dočasné opatrenie. Jeho cieľom malo byť nahromadenie prostriedkov účelovo viazaných na zmiernenie dopadov budúcich finančných kríz bankového sektora vo výške 1 miliardy eur.  Z tohto dôvodu bankový sektor dokázal akceptovať a znášať jeho mimoriadne zaťažujúce platenie.

Tento cieľ bol však už dávnejšie naplnený a neexistuje teda žiadny ďalší obhájiteľný dôvod, aby banky platili bankový odvod aj po roku 2020.

V prípade, že budú zmeny v zákone o bankovom odvode schválené, bankový sektor sa obráti na Ústavný súd Slovenskej republiky

Fakty a dôsledky

Zisk bankového sektora na Slovensku je primárne tvorený úrokovými výnosmi, tie v roku 2018 tvorili až 79 % z celkového finančného príjmu. Vplyv nízkych úrokových sadzieb, ktoré sú stanovené menovou politikou Európskej centrálnej banky (ECB), ovplyvňuje zisk bánk na Slovensku viac ako v iných krajinách. Výnosy z úrokov sa znižujú od roku 2014.

Podľa údajov ECB v roku 2018 bola rentabilita vlastného kapitálu bánk na Slovensku 9,3%, čo je menej ako priemer krajín V4, ktorý je na úrovni 9,82%. Z okolitých krajín majú vyššiu ziskovosť banky v Českej republike 13,3% a v Maďarsku 14,6%. V septembri 2019 rentabilita vlastného kapitálu slovenských bánk klesla na 8%. Podľa ECB na zachovanie stability bankového sektora v Európskej únii je potrebné, aby rentabilita vlastného kapitálu dosahovala úroveň 10%.

V roku 2018 banky odviedli na bankovom odvode viac ako 134 mil. eur, čo predstavuje viac ako 20% čistého zisku bánk. V budúcom roku bude táto hodnota po zvýšení sadzby odvodu atakovať hranicu 40% percent. To bude mať fatálne následky pre stredné a malé banky, nakoľko bankový odvod pre ne predstavuje väčšiu záťaž.

Zhoršenie ziskovosti bankového sektora sa premietne do hodnotenia bánk ratingovými agentúrami a tým sa zvýšia náklady financovania.

Bankový sektor odmieta platiť bankový odvod po roku 2020 a týmto konaním sa podieľať na hazardovaní s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky. Ako vláda potom vysvetlí tieto ekonomické dopady na ľudí? Banky už z toho nebude môcť obviniť.

Protiústavnosť a zneužitie zákona

Bankový sektor je kľúčovým pilierom trhovej ekonomiky a jeho zdravie by malo byť jedným z dlhodobých cieľov každej zodpovednej vlády, napokon samotný zákon o bankách v § 24 ods. 5, ktorý vychádza z európskych princípov bankovníctva, ukladá výslovnú povinnosť vedeniu banky dosahovať trvalý zisk.

Dosahovanie zisku, ktorý je výslovne zákonnou povinnosťou bánk, bez ohľadu na subjektívne vnímanie jeho výšky, nie je dôvodom na zneužitie danej legislatívy na krytie bežných výdavkov štátu. 

Ešte v roku 2012 si banky nechali vypracovať renomovanou advokátskou kanceláriou ústavnoprávnu analýzu mimoriadneho bankového odvodu, ako aj ustanoveného zákazu kompenzácie nákladov na platbu bankových odvodov. Analýza konštatovala porušenie ústavného práva podnikateľov a to v dôsledku obmedzovania práva podnikať a zákazu zvyšovania cien bankových služieb či produktov z dôvodu platby bankových odvodov. Inými slovami išlo o zákaz kompenzácie.

Aj napriek protiústavnosti zákona sa bankový sektor rozhodol platiť odvod, nakoľko si uvedomoval potrebu vytvorenia rezervy pre prípadné krízové situácie na finančnom trhu. Bankový sektor však platí od roku 2015 aj do jednotného európskeho rezolučného fondu, kde odvtedy banky odviedli ďalších 110 miliónov eur. A to pritom to na rovnaký účel, na aký bol pôvodne vytvorený bankový odvod.

Od roku 2012 vlády opakovane menili ustanovenia zákona týkajúce sa výšky odvodu, základu jeho výpočtu, či platnosti odvodu. Výška odvodu ako aj základ pre jeho výpočet sú teraz najvyššie v celej Európskej únii.