SR je v zmysle Ústavy právny štát postavený na princípoch sociálnej trhovej ekonomiky. Ako zástupcovia veľkých zamestnávateľov (SBA je druhé najväčšie združenie v Republikovej únii zamestnávateľov) a bankového sektora veríme, že v takomto štáte žijeme. V takomto štáte platia a dodržiavajú sa oficiálne uznesenia vlády a jej orgánov. Rovnako aj iné verejné prísľuby zástupcov vlády sa považujú za platné a záväzné. V tejto súvislosti je verejne známe a zaznamenané v zápise z rokovania orgánu vlády (explicitne aj z brífingu po rokovaní), konkrétne z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, že dňa 23. marca 2026 bol medzi vládou (zastúpenou o.i. ministrom práce), zamestnancami a zamestnávateľmi dosiahnutý sociálny zmier aj na základe prísľubu, že žiadne dane a odvody sa pre rok 2027 negatívne meniť nebudú. A tiež, že ak bude v roku 2027 konsolidácia, tak „výlučne na strane výdavkov štátu“. Na základe verejne známeho absolútne jednoznačného verejného prísľubu zástupcu vlády, verejne známej dohody a riadneho verejne známeho oficiálneho zápisu z rokovania orgánu vlády, sa žiadnymi úvahami o zmenách v bankovom odvode nezaoberáme. Opačný prístup by znamenal, že ako kľúčoví veritelia tejto krajiny (banky tvoria najväčšiu skupinu veriteľov Slovenskej republiky, bez ktorej pôžičiek by nebolo možné zachovať riadny chod štátu), sme stratili vieru v túto krajinu, resp. jej orgány, čo by ako strata dôvery malo nedozierne následky vo vzťah veriteľa (bánk) s dlžníkom (SR). Naša dôvera v SR ale trvá a veríme, že opačná situácia nenastane a vzájomná dôvera nebude naštrbená. Bankovníctvo je totiž založené na dôvere: vo všeobecnosti platí, že ak nemôžete veriť prísľubu, že sa dane a odvody budúci rok meniť nebudú, ťažko môžete veriť prísľubu rovnakej osoby, že vám vaše pôžičky splatí. Pochybovať o jednoznačných písomne zdokumentovaných záväzkoch vlády (o daniach a odvodoch) by znamenalo, že rezignujeme na oficiálne finančné aj nefinančné záväzky a prísľuby štátu, že ich považujeme za neplatné či bezcenné, čo je v právnom štáte neprípustné a pre úverové vzťahy deštruktívne. Iba na vysvetlenie dopĺňame, že dočasná úprava tzv. odvodu v regulovaných odvetviach v bankovníctve vyplýva aj zo záväzkov a pripomienok Európskej centrálnej banky. Navyše, banky si s dôrazom na zachovanie nevyhnutnej stability musia svoje investície do digitalizácie, zlepšovania úrovne služieb pre zákazníkov, či možností úverovania, plánovať v oveľa dlhšom, než len niekoľko mesačnom časovom horizonte. Aj preto je pre banky nevyhnutné poznať vopred podmienky trhu, na ktorom podnikajú, vrátane daňovo-odvodového zaťaženia.

Citácia ministra práce z uvedeného brífingu po rokovaní HSR:

„Zástupcovia vlády informovali sociálnych partnerov, že vláda v ďalšom potenciálnom konsolidačnom balíku neplánuje už žiadne opatrenia, ktoré by mali dopad na ľudí alebo na firmy. Je to veľmi dôležitý záver z tejto tripartity. … Ak dôjde k nejakej konsolidácii, tak bude výlučne na strane výdavkov štátu alebo robenia poriadku v štátnych systémoch.“

Zdroje:

ZÁZNAM z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky konaného dňa 23. 3. 2026

Bod 14. “Predseda rady E. Tomáš navrhol, že 4. mája 2026 na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR sa bude diskutovať o odpočte konsolidačných opatrení za predchádzajúce roky. Akonáhle bude nejaký zoznam konsolidačných opatrení na strane štátu, tak bude predložený. Doplnil, že konsolidácia pre rok 2027 nebude znamenať žiadny dopad na ľudí ani firmy, aby sa to nezužovalo iba na daňovo-odvodové zaťaženie, čo už verejne avizoval aj predseda vlády SR.”

ZÁZNAM: HSR: Ďalší potenciálny konsolidačný balík nezahrnie opatrenia pre ľudí a firmy