Najnovší prieskum ESG & Reputation research 2024[1] realizovaný agentúrou Ipsos ďalej ukázal, že až 82 % Sloveniek a Slovákov si myslí, že spoločenská zodpovednosť by mala byť súčasťou základných hodnôt každej firmy. S týmto vyjadrením sa častejšie stotožňovali ľudia, ktorí deklarovali, že žijú, alebo sa snažia žiť udržateľným spôsobom života (89 %). Udržateľnosť a spoločenská zodpovednosť je téma, ktorej sa intenzívne venuje aj bankový sektor, čo od neho očakávajú aj ľudia. „V súvislosti s ESG verejnosť očakáva zapojenie bánk predovšetkým v oblasti riadenia (pilier „G“) a sociálnej oblasti (pilier „S“). Pokiaľ však ide o konkrétne aktivity naprieč E, S a G pilierom, pre populáciu je dôležitá aj environmentálna oblasť (pilier „E“), najčastejšie ide o podporu financovania firiem a domácností pri prechode na zelenú energiu (36 %), či podporu projektov na ochranu životného prostredia (33 %). V oblasti riadenia verejnosť najčastejšie očakáva, že banky budú aktívne vystupovať v boji proti finančnej kriminalite (37%), či zvyšovať kybernetickú bezpečnosť obyvateľstva (32 %). Prioritou sociálneho piliera by malo byť podľa populácie zlepšovanie finančnej a technickej gramotnosti (33 %),“ vysvetľuje Paula Ivanková, výskumníčka spoločnosti Ipsos. A aký je súčasný vplyv bánk v jednotlivých oblastiach ESG podľa prieskumu? V porovnaní s ostatnými sektormi majú banky v očiach verejnosti verejnosti výrazne nižší vplyv na životné prostredie, v sociálnej oblasti dosahujú porovnateľné výsledky. Naopak, pozitívnejšie sú vnímané v oblasti riadenia (pilier „G“).

Banky sú kľúčovou súčasťou oblasti ESG

Vzhľadom na mnohé environmentálne a sociálne výzvy je oblasť ESG pre banky čoraz dôležitejším aspektom podnikania, pretože im môže pomôcť riadiť riziká, zlepšiť reputáciu, splniť regulačné požiadavky, podporiť inovácie a zvýšiť prístup ku kapitálu. Slovenská banková asociácia (SBA), zastupujúca záujmy bánk na Slovensku, preto ešte v roku 2022 vytvorila Komisiu pre ESG a udržateľnosť, ktorá zastrešuje aktivity v tejto oblasti. Jej hlavnými úlohami sú analýza dopadov existujúcich a navrhovaných legislatívnych štandardov v oblasti ESG na bankový sektor, pripomienkovanie lokálnej legislatívy z oblasti ESG a udržateľnosti, spolupráca s NBS a inými orgánmi štátnej správy v oblasti ESG a rozvíjanie automatizácie zberu ESG údajov. „Pri udržateľnom rozvoji majú banky nezastupiteľnú úlohu. K podpore tohto rozvoja sa zaviazalo 11 bánk v spoločnom memorande o trvale udržateľnom podnikaní a rozvoji, kde deklarujú svoje záväzky k dodržiavaniu zásad, ktoré sú už súčasťou ich podnikania a budú aj naďalej uplatňované pri ich obchodnej činnosti, vo vzťahu k orgánom a inštitúciám v Slovenskej republike, spoločnosti, zamestnancom, klientom, obchodným partnerom a životnému prostrediu,“ približuje Tomáš Kvašňovský, predseda Komisie pre ESG a udržateľnosť SBA.

Celosektorový dotazník na zber ESG dát je ďalšou úspešnou aktivitou komisie. Cieľom dotazníka je pomôcť bankám a sporiteľniam získať informácie, ktoré potrebujú na posúdenie profilu ESG spoločností a na splnenie regulačných požiadaviek na vykazovanie a zverejňovanie informácií udržateľnosti. „Aktuálne spúšťame do testovania aj uhlíkovú kalkulačku, ktorá je súčasťou vzorového ESG dotazníka. Vykazovanie informácií o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam, bankám a investorom merať, ako si plnia svoje záväzky v environmentálnych, sociálnych a riadiacich oblastiach. Preto je čoraz dôležitejšie začleniť ESG do investičných rozhodnutí, plánov a cieľov pri hľadaní príležitostí na vytváranie trvalých hodnôt,“ dodáva Ján Maxim, manažér SBA pre oblasť ESG a udržateľnosť.

SBA spolupracuje v oblasti vzdelávania s KPMG Business Institute v rámci ESG vzdelávacieho programu, s Ekonomickou univerzitou Bratislava na základe Memoranda o odbornej spolupráci a aj s Ministerstvom dopravy pri riešení prístupu tretích strán k údajom z evidencie energetických certifikátov. Komisia pre ESG a udržateľnosť zorganizovala odborné stretnutia s Asociáciou pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru a Slovenskou radou pre zelené budovy.

Hodnotenie bánk Národnou bankou Slovenska z pohľadu klimatických a environmentálnych rizík

Európska centrálna banka (ECB) s úmyslom včasnej reakcie na rastúce riziká súvisiace s klímou a životným prostredím uverejnila Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám (ďalej „ECB Guide“), ktorých obsahom sú očakávania dohľadu týkajúce sa obchodnej stratégie, vnútorného riadenia, riadenia rizík a zverejňovania informácií v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami („C/E riziká“).

Národná banka Slovenska (NBS) si je vedomá rastúceho významu tejto témy na národnej úrovni, a preto v roku 2022 vykonala prvé hodnotenie pripravenosti bánk riadiť klimatické a environmentálne riziká v porovnaní s očakávanými postupmi v oblasti C/E rizík uvedenými v ECB Guide. Do tohto prvého hodnotenia bolo zapojených 7 bánk, v pokračovaní hodnotenia v minulom roku boli požiadané o zapojenie všetky banky aktívne na Slovensku pod dohľadom ECB / NBS. Cieľom bolo monitorovať pokrok u bánk, ktoré sa do hodnotenia zapojili v oboch rokoch a identifikovať pripravenosť riadiť klimatické riziká u bánk, ktoré sa zapojili do hodnotenia po prvýkrát.

Pri porovnaní výsledkov oboch rokov je pozorovaný progres, ktorý jednotlivé banky vykonali v implementácii C/E rizík. Pozitívom je, že v každej banke si uvedomujú potrebu implementácie ECB očakávaní, odlišný je stav implementácie. Najlepšie hodnotenie banky dosahovali v oblasti operačného rizika, v prispôsobení organizačnej štruktúry a v oblasti povinností manažmentu. Najhoršie hodnotenia banky dosahovali v oblasti reportingu a aplikovania do rizikového apetítu, zlepšenie sa očakáva aj v oblasti posudzovania materiality C/E rizík[2].

[1] ESG & Reputation research 2024, kvantitatívny prieskum​ v čase 20. 2. – 5. 3. 2024​, online zber dát, N=1111 respondentov a respondentiek, populácia vo veku 18-65 rokov, reprezentatívna vzorka podľa pohlavia, veku, kraja, veľkosti miesta bydliska, vzdelania (vážené)​, celé územie SR.

[2] Informácie sú aktuálne k októbru 2023