Čo očakáva verejnosť od bánk v oblasti ESG a aké aktivity vykonáva bankový sektor v tejto oblasti?

Najnovší prieskum ESG & Reputation research 2024[1] realizovaný agentúrou Ipsos ďalej ukázal, že až 82 % Sloveniek a Slovákov si myslí, že spoločenská zodpovednosť by mala byť súčasťou základných hodnôt každej firmy. S týmto vyjadrením sa častejšie stotožňovali ľudia, ktorí deklarovali, že žijú, alebo sa snažia žiť udržateľným spôsobom života (89 %). Udržateľnosť a spoločenská zodpovednosť je téma, ktorej sa intenzívne venuje aj bankový sektor, čo od neho očakávajú aj ľudia. „V súvislosti s ESG verejnosť očakáva zapojenie bánk predovšetkým v oblasti riadenia (pilier „G“) a sociálnej oblasti (pilier „S“). Pokiaľ však ide o konkrétne aktivity naprieč E, S a G pilierom, pre populáciu je dôležitá aj environmentálna oblasť (pilier „E“), najčastejšie ide o podporu financovania firiem a domácností pri prechode na zelenú energiu (36 %), či podporu projektov na ochranu životného prostredia (33 %). V oblasti riadenia verejnosť najčastejšie očakáva, že banky budú aktívne vystupovať v boji proti finančnej kriminalite (37%), či zvyšovať kybernetickú bezpečnosť obyvateľstva (32 %). Prioritou sociálneho piliera by malo byť podľa populácie zlepšovanie finančnej a technickej gramotnosti (33 %),“ vysvetľuje Paula Ivanková, výskumníčka spoločnosti Ipsos. A aký je súčasný vplyv bánk v jednotlivých oblastiach ESG podľa prieskumu? V porovnaní s ostatnými sektormi majú banky v očiach verejnosti verejnosti výrazne nižší vplyv na životné prostredie, v sociálnej oblasti dosahujú porovnateľné výsledky. Naopak, pozitívnejšie sú vnímané v oblasti riadenia (pilier „G“).

Banky sú kľúčovou súčasťou oblasti ESG

Vzhľadom na mnohé environmentálne a sociálne výzvy je oblasť ESG pre banky čoraz dôležitejším aspektom podnikania, pretože im môže pomôcť riadiť riziká, zlepšiť reputáciu, splniť regulačné požiadavky, podporiť inovácie a zvýšiť prístup ku kapitálu. Slovenská banková asociácia (SBA), zastupujúca záujmy bánk na Slovensku, preto ešte v roku 2022 vytvorila Komisiu pre ESG a udržateľnosť, ktorá zastrešuje aktivity v tejto oblasti. Jej hlavnými úlohami sú analýza dopadov existujúcich a navrhovaných legislatívnych štandardov v oblasti ESG na bankový sektor, pripomienkovanie lokálnej legislatívy z oblasti ESG a udržateľnosti, spolupráca s NBS a inými orgánmi štátnej správy v oblasti ESG a rozvíjanie automatizácie zberu ESG údajov. „Pri udržateľnom rozvoji majú banky nezastupiteľnú úlohu. K podpore tohto rozvoja sa zaviazalo 11 bánk v spoločnom memorande o trvale udržateľnom podnikaní a rozvoji, kde deklarujú svoje záväzky k dodržiavaniu zásad, ktoré sú už súčasťou ich podnikania a budú aj naďalej uplatňované pri ich obchodnej činnosti, vo vzťahu k orgánom a inštitúciám v Slovenskej republike, spoločnosti, zamestnancom, klientom, obchodným partnerom a životnému prostrediu,“ približuje Tomáš Kvašňovský, predseda Komisie pre ESG a udržateľnosť SBA.

Celosektorový dotazník na zber ESG dát je ďalšou úspešnou aktivitou komisie. Cieľom dotazníka je pomôcť bankám a sporiteľniam získať informácie, ktoré potrebujú na posúdenie profilu ESG spoločností a na splnenie regulačných požiadaviek na vykazovanie a zverejňovanie informácií udržateľnosti. „Aktuálne spúšťame do testovania aj uhlíkovú kalkulačku, ktorá je súčasťou vzorového ESG dotazníka. Vykazovanie informácií o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam, bankám a investorom merať, ako si plnia svoje záväzky v environmentálnych, sociálnych a riadiacich oblastiach. Preto je čoraz dôležitejšie začleniť ESG do investičných rozhodnutí, plánov a cieľov pri hľadaní príležitostí na vytváranie trvalých hodnôt,“ dodáva Ján Maxim, manažér SBA pre oblasť ESG a udržateľnosť.

SBA spolupracuje v oblasti vzdelávania s KPMG Business Institute v rámci ESG vzdelávacieho programu, s Ekonomickou univerzitou Bratislava na základe Memoranda o odbornej spolupráci a aj s Ministerstvom dopravy pri riešení prístupu tretích strán k údajom z evidencie energetických certifikátov. Komisia pre ESG a udržateľnosť zorganizovala odborné stretnutia s Asociáciou pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru a Slovenskou radou pre zelené budovy.

Hodnotenie bánk Národnou bankou Slovenska z pohľadu klimatických a environmentálnych rizík

Európska centrálna banka (ECB) s úmyslom včasnej reakcie na rastúce riziká súvisiace s klímou a životným prostredím uverejnila Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám (ďalej „ECB Guide“), ktorých obsahom sú očakávania dohľadu týkajúce sa obchodnej stratégie, vnútorného riadenia, riadenia rizík a zverejňovania informácií v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami („C/E riziká“).

Národná banka Slovenska (NBS) si je vedomá rastúceho významu tejto témy na národnej úrovni, a preto v roku 2022 vykonala prvé hodnotenie pripravenosti bánk riadiť klimatické a environmentálne riziká v porovnaní s očakávanými postupmi v oblasti C/E rizík uvedenými v ECB Guide. Do tohto prvého hodnotenia bolo zapojených 7 bánk, v pokračovaní hodnotenia v minulom roku boli požiadané o zapojenie všetky banky aktívne na Slovensku pod dohľadom ECB / NBS. Cieľom bolo monitorovať pokrok u bánk, ktoré sa do hodnotenia zapojili v oboch rokoch a identifikovať pripravenosť riadiť klimatické riziká u bánk, ktoré sa zapojili do hodnotenia po prvýkrát.

Pri porovnaní výsledkov oboch rokov je pozorovaný progres, ktorý jednotlivé banky vykonali v implementácii C/E rizík. Pozitívom je, že v každej banke si uvedomujú potrebu implementácie ECB očakávaní, odlišný je stav implementácie. Najlepšie hodnotenie banky dosahovali v oblasti operačného rizika, v prispôsobení organizačnej štruktúry a v oblasti povinností manažmentu. Najhoršie hodnotenia banky dosahovali v oblasti reportingu a aplikovania do rizikového apetítu, zlepšenie sa očakáva aj v oblasti posudzovania materiality C/E rizík[2].

[1] ESG & Reputation research 2024, kvantitatívny prieskum​ v čase 20. 2. – 5. 3. 2024​, online zber dát, N=1111 respondentov a respondentiek, populácia vo veku 18-65 rokov, reprezentatívna vzorka podľa pohlavia, veku, kraja, veľkosti miesta bydliska, vzdelania (vážené)​, celé územie SR.

[2] Informácie sú aktuálne k októbru 2023

Súbory cookie

Na zabezpečenie plnohodnotnej funkčnosti našich webových stránok niekedy vo vašom zariadení ukladáme malé dátové súbory, tzv. cookie. Tie používame na personalizáciu obsahu, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a k analýze návštevnosti našich webových stránok. Informácie o tom ako naše webové stránky používate, zdieľame so svojimi partnermi. Partneri tieto údaje môžu skombinovať s ďalšími informáciami, ktoré ste im poskytli, alebo ktoré získali v dôsledku toho, že už využívate ich služby.
Viac informácií o súboroch cookie

Zavrieť

Môžeme používať cookies?

Výber nastavení Povoliť