Memorandum bankového sektora k zmenám zákona o bankovom odvode

Memorandum bankového sektora k zmenám Zákona č. 384/2011 Z. z. Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

(zákon o bankovom odvode)

Preambula

  • Slovenský bankový sektor patrí medzi najstabilnejšie bankové sektory v rámci celej Európskej únie,
  • Odvodové zaťaženie bankového sektora na Slovensku je jedno z najvyšších v Európe,
  • Odvod vybraných finančných inštitúcií (tzv. bankový odvod) bol na Slovensku zavedený v roku 2012 ako dočasný, mal sa znižovať a banky doteraz na odvode uhradili 1,160 miliardy eur, pričom odhad celej sumy bankového odvodu ktorá by bola do konca roka 2020 akumulovaná predstavuje asi 1,3 miliardy eur,
  • Bankový sektor od roku 2015 platí príspevky aj do jednotného európskeho rezolučného fondu na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz a banky doteraz zaplatili ďalších 110 miliónov eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel
  • Pod vplyvom nízkych úrokových sadzieb a klesajúcich úrokových marží, odhliadnuc od jednorazových vplyvov, sa ziskovosť bankového sektora znižuje a zvyšujú sa náklady bánk súvisiace s implementáciou zmien vyplývajúcich z európskych právnych noriem, zameraných napríklad na zvýšenú bezpečnosť informačných systémov, či pranie špinavých peňazí,
  • Platenie odvodu sa malo podľa odôvodnenia pri jeho prijímaní skončiť po vyzbieraní 1,45 percenta aktív bankového sektora (cca miliarda eur), tento limit už bol dosiahnutý,
  • Odvod je platený na základe výšky bilančnej sumy jednotlivých bánk, bez ohľadu na ich finančné výsledky a skutočnosť či dosahujú zisk alebo stratu, a teda strop pre osobitný odvod do výšky celkového zisku banky, ktorý navrhovala Národná banka Slovenska, nebol zohľadnený,
  • Prostriedky z odvodu zákon umožňuje použiť aj na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100% účasťou štátu, napriek pôvodnému účelu, ktorým je krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora. Aj z vyjadrenia Európskej centrálnej banky je použitie týchto zdrojov na iné účely ako stanovuje zákon neželateľné v tom, že môže: predstavovať neprimeranú záťaž pre banky, brániť poskytovaniu úverov a následne mať nepriaznivé účinky na rast reálnej ekonomiky, dôsledkom toho môžu byť dodatočné poplatky pre klientov a obmedzenie aktivít bánk, čo by viedlo k zníženiu dostupnosti úverov a spôsobilo by to neistotu pre banky,
  • Stabilita a ziskovosť bánk a bankového sektora ako takého je jedným z kľúčových atribútov pre zdravé fungovanie celej národnej ekonomiky najmä v dôsledku poskytovania dostatočného objemu úverovania pre obchodné spoločnosti, štát ako aj jeho obyvateľov.

Článok I.

Negatívne dopady

Zmeny týkajúce sa výšky, či platnosti bankového odvodu budú mať nasledujúce negatívne dopady:

  • Po vstúpení do platnosti tzv. európskeho bankového balíčka (súboru opatrení, ktoré sprísnia požiadavky na kapitálovú primeranosť bánk) ohrozí jeho ďalšie platenie finančnú stabilitu bankového sektora,
  • Zvyšuje sa možnosť, že materské banky prestanú podporovať aktivitu svojich bánk na Slovensku, resp. môžu ukončiť svoje podnikanie, čo môže ďalej viesť k zníženiu konkurencie,
  • Spolu s vplyvom poklesu úrokových sadzieb a prípadného zvýšenia podielu nesplácaných úverov (zvýšenie kreditného rizika), môžu viaceré banky dosiahnuť reálnu stratu,
  • Uvoľnená monetárna politika Európskej centrálnej banky (záporné úrokové sadzby, QE, TLTRO) v kombinácií s neustále rastúcimi požiadavkami na kapitálovú vybavenosť bánk znamenajú, že ziskovosť slovenského bankového sektora nepokrýva náklady na vlastné zdroje resp. ich požadovanú návratnosť. Tento stav povedie k tomu, že slovenské banky nebudú naďalej schopné zvyšovať financovanie slovenskej ekonomiky, predovšetkým firemného sektoru, čo bude mať negatívne dôsledky na ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky,
  • Legislatívna úprava a podmienky by sa týmto návrhom zmenili už druhý krát, takéto zmeny pritom vnášajú neistotu do celého finančného podnikateľského prostredia.

Článok II.

Vyhlásenie

Bankový sektor vyhlasuje, že

  • Nesúhlasí so zmenami bankového odvodu, nakoľko ohrozujú finančnú stabilitu slovenského bankového sektora,
  • Prispievanie do jednotného európskeho rezolučného fondu pokryje v dostatočnej miere potenciálne riešenie krízových situácií, aj vzhľadom k už nahromadeným finančným prostriedkom na účte štátnych finančných aktív,
  • Nesúhlasí s použitím týchto prostriedkov na iný účel ako stanovuje zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, či už vo forme finančnej podpory v prospech iných obchodných spoločností alebo štátom zriadených subjektov, bez ohľadu na dôvod vzniku takejto finančnej potreby štátu.

v Bratislave 6. novembra 2019

Slovenská banková asociácia

MEMORANDUM BANKOVÉHO SEKTORA K ZMENÁM ZÁKONA O BANKOVOM ODVODE