Vychádzali aj zo spomínaného prieskumu[1], kde si ľudia mohli vybrať medzi dvomi[2] výrokmi o vyššom zdanení bánk, pričom väčšina (58 %) si vybrala výrok: „Zdanenie bánk by sa nemalo zvyšovať, aby ľudia v prípade potreby dokázali získať úver ľahko a za priaznivých podmienok“. „Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na nákup štátnych dlhopisov a poskytovanie nových úverov pre firmy či obyvateľstvo. Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k ich vyšším sadzbám. To bude mať dopad na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie z pohľadu ich dostupnosti a možností bánk požičiavať, ako aj z pohľadu ich úročenia. Automaticky tiež platí, že ak bankám klesnú zisky, do štátnej pokladnice zaplatia menej na daniach aj odvodoch. V konečnom dôsledku to teda nebude prospešné ani pre štát a ani pre ľudí. Pre slovenskú ekonomiku je dôležité, aby nebola ohrozená stabilita bánk, nakoľko len zdravý bankový sektor vie byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky,“ vysvetľuje Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie.

Aké ďalšie názory majú ľudia názory na ziskovosť bánk? Podľa výsledkov prieskumu si 4 z 10 Slovákov a Sloveniek myslia, že najväčšie zisky z rôznych sektorov na Slovensku majú banky. S tým, že by banky mali byť zdanené viac, aj v prípade, že by to znamenalo nižšiu dostupnosť úverov, nesúhlasí 44 % populácie. Pokiaľ by bola banka v strate alebo by nemala dostatočný zisk, 8 z 10 ľudí by do nej nevložili peniaze.

Z pohľadu analytikov ziskovosť bánk úzko súvisí s úverovaním jednotlivcov, a preto boli v prieskume zahrnuté aj otázky týkajúce sa prístupu ľudí k požičiavaniu peňazí. „Banky sú prvé, na koho sa slovenské domácnosti obrátia, keď si potrebujú požičať väčší obnos peňazí. Vyjadrilo sa tak 34 % respondentov, pričom z prieskumu následne vyplýva, že častým zdrojom poskytnutia financií zvykne byť aj rodina (31 %). Časté využívanie bánk na požičiavanie peňazí potvrdzuje aj zistenie, že takmer 6 z 10 opýtaných aktuálne čerpá bankový úver alebo ho čerpali v minulosti. Zároveň viac ako polovica ľudí (51 %) si podľa prieskumu nevie predstaviť, že by sa dokázali zaobísť bez úveru,“ približuje Roman Pudmarčík, Account Director agentúry Ipsos. Najčastejšie si tak prostredníctvom úveru zabezpečujú vlastné bývanie, pričom podľa aktuálnych údajov Slovenskej bankovej asociácie predstavuje celkové hypotekárne portfólio 685 000 hypoték. V prípade dodatočného zdanenia bánk sa však sen o vlastnom bývaní rozplynie 20 000 rodinám ročne, pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur.

Ziskovosť bánk je témou v celej eurozóne

Bankové domy naprieč Európou zaznamenávajú v poslednom období nárast zisku najmä v dôsledku zvýšovania úrokových sadzieb centrálnych bánk. Pre porovnanie, spoločný zisk viac ako 25 slovenských bánk dokopy bol vlani nižší ako zisk jednej veľkej banky v Českej republike samostatne. Bankový sektor je pritom v Česku približne len 4-krát väčší ako na Slovensku. „Preto je vhodné porovnávať zisk napríklad k výške aktív, t.j. poskytnutých úverov alebo k výške vlastného kapitálu banky. Zisk 25 slovenských bánk v nominálnom vyjadrení nebol najvyšší v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. V roku 2022 medziročne vzrástol o 14 %, pričom priemerný zisk všetkých firiem na Slovensku vzrástol za to isté obdobie rovnako o 14 %,“ vysvetľuje Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie.

„Ziskovosť slovenského bankového sektora, meraná návratnosťou vlastného kapitálu, je nízka tak v porovnaní s ostatnými sektormi slovenskej ekonomiky, ako aj v medzinárodnom porovnaní s krajinami s podobným ekonomickým profilom,“ ozrejmuje Milena Koreňová, výkonná riaditeľka Slovenskej bankovej asociácie. Návratnosť vlastného kapitálu slovenských bánk sa pohybuje na úrovni 9 %. pričom najziskovejšie sektory na Slovensku majú návratnosť prevyšujúcu 70 %. Rovnako najziskovejšie banky v regióne strednej a východnej Európy dosahujú návratnosť prevyšujúcu 15 %.

Slovenská banková asociácia sa ziskovosťou bankového sektora zaoberá pomerne dlho, a to už od r. 2012, kedy vtedajšia vláda schválila a zaviedla (pôvodne dočasný) bankový odvod. Ten však napokon trval až do roku 2020, kedy bol nahradený záväzkami zakotvenými v Memorande o porozumení, uzatvoreného s Ministerstvom financií SR.

Banky splnili a výrazne prekročili všetky záväzky vyplývajúce z Memoranda o porozumení

Slovenská banková asociácia vyhodnotila k 30.6.2023 plnenie záväzkov bánk vyplývajúcich z Memoranda o porozumení, uzatvoreného s Ministerstvom financií SR. Z aktuálnych výsledkov vyplýva, že banky na Slovensku si riadne splnili a vo výraznej miere prekročili svoje záväzky vo všetkých dotknutých oblastiach, vďaka čomu podporili rast a finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky. Banky (bez pobočiek zahraničných bánk) v sledovanom období posilnili vlastné zdroje prostredníctvom nevyplatenia dividend nad stanovený rámec (137 mil. EUR). Svoj záväzok prekročili o 240 %.

V zmysle memoranda sa banky zaviazali z dodatočného navýšenia vlastných zdrojov poskytnúť na ročnej báze úvery vo výške približne 1 mld. EUR, resp. 0,5 mld. EUR na polročnej báze. Stav úverov poskytnutých domácnostiam a firmám k 30.6.2023 dosiahol úroveň 74,9 mld. EUR, od 31.12.2022 ide o nárast 1,857 mld. EUR. Banky v roku 2023 svoj záväzok prekročili o 271 %.

Banky sa zaviazali financovať verejné projekty a verejný dlh na ročnej báze v celkovej výške 500 mil. EUR, resp. 250 mil. na polročnej báze. Stav úverov poskytnutých verejným spoločnostiam a objem dlhopisov a štátnych poukážok v bilanciách bánk dosiahol k 30.6.2023 hodnotu 14 mld. EUR, čo v porovnaní s koncom roka 2022 predstavuje nárast o 743 mil. EUR. Banky svoj záväzok v roku 2023 prekročili o takmer 197 %.

[1] Agentúra Ipsos realizovala pre Slovenskú bankovú asociáciu prieskum vnímania bánk slovenskou populáciou. Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 15. 9. až 19. 9. 2023 pomocou on-line zberu dát. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre slovenskú populáciu podľa pohlavia, veku, regiónu, vzdelania, národnosti, veľkosti miesta bydliska, ekonomickej aktivity, čistého mesačného osobného príjmu a národnosti.

[2] Znenie druhého výroku: „Zdanenie bánk by sa malo zvýšiť, aby banky viac prispievali do štátneho rozpočtu.“