Slovenská banková asociácia (SBA) sa kvôli bankovému odvodu obrátila na generálneho prokurátora a Európsku komisiu.

Zvýšený bankový odvod výrazne zníži ziskovosť bankového sektora, čo ovplyvní finančnú stabilitu bánk. Len stabilný a ziskový bankový sektor je schopný podporiť rast slovenskej ekonomiky poskytovaním dostatočného objemu úverovania pre obchodné spoločnosti, štát ako aj jeho obyvateľov. V posledných rokoch sa náklady na rôzne poplatky a odvody bánk výrazne zvyšujú a dosahujú úroveň, ktorú je možné považovať za prekážku pre budúcu stabilitu sektora.  Kým v roku 2015 tieto náklady spolu tvorili 20 % z čistého zisku bánk, v roku 2020 sa môžu priblížiť až k úrovni 50 %. Práve v dôsledku bankového odvodu sa niektoré banky dostali do straty. Takto nastavený bankový odvod je hazardovaním aj s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky.

Zmeny v odvode vzbudili oprávnenú kritiku u podnikateľských združení, NBS, ECB i Európskej komisie.

SBA po dôkladnej analýze možností, ktoré jej, ako združeniu právnických osôb, umožňuje slovenský právny poriadok, podala podnet Generálnemu prokurátorovi SR k podaniu návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR a taktiež podala sťažnosť proti porušovaniu práva EÚ zo strany členského štátu na Európsku komisiu.

Generálny prokurátor SR je oprávnený navrhovateľ, ktorý môže podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade napadnutého predpisu s Ústavou SR. V prípade, ak tak urobí a Ústavný súd SR rozhodne o nesúlade zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií alebo jeho časti s Ústavou SR, znamenalo by to pozastavenie účinnosti napadnutého zákona alebo jeho časti a tým aj ukončenie povinnosti platiť odvod. Slovenská republika by sa následne musela vysporiadať s už uhradenými prostriedkami.

Konanie o porušení povinností je konaním Európskej komisie proti členskému štátu, ktorý neimplementuje alebo porušuje právo EÚ. Komisia zisťuje možné porušenia práva EÚ aj na základe sťažností občanov alebo právnických osôb. SBA adresovala Európskej komisii sťažnosť, v ktorej poukazuje na možné porušovanie práva EÚ a jeho konflikt so slovenskou legislatívou. Komisia následne túto sťažnosť posúdi, dôsledne preskúma možný konflikt právnych predpisov a zaujme postoj k danej problematike. V prípade, ak by Európska komisia dospela k záveru, že došlo k porušeniu práva EÚ, Národná rada SR by mala schváliť zmenu legislatívy. Ak členský štát nezjedná nápravu a bude naďalej porušovať právo EÚ, Európska komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia na Súdny dvor EÚ. Konanie pozostáva z niekoľkých krokov stanovených v zmluvách EÚ, pričom každý krok sa končí formálnym rozhodnutím.

     1. Podanie podnetu na Generálnu prokuratúru SR k podaniu návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR

V podnete SBA poukazuje na možný rozpor zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou SR. Podľa SBA je predmetná legislatíva v rozpore s

  • ústavným princípom právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní v dôsledku neočakávanej "zmeny pravidiel počas hry" a nedodržaním pôvodne stanovených pravidiel bez toho, aby na to existoval legitímny a racionálny dôvod (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR);

Právny štát je vyjadrením súhrnu ústavných princípov, ktoré ho vo svojom súhrne vytvárajú. Jedným zo základných ústavných princípov právneho štátu a jeho pilierom je princíp právnej istoty a dôvery v právny poriadok. Ako vyplýva zo samotného textu zákona o bankovom odvode, ako aj z dôvodovej správy, bankový sektor legitímne očakával, že prostriedky vybrané prostredníctvom odvodu, budú použité na financovanie budúcich záväzkov voči jednotnému mechanizmu riešenia krízových situácií a budú vyberané len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu. Následná úprava stanovila, že po dosiahnutí určitej celkovej sumy sa sadzba odvodu bude v čase postupne znižovať až na nulu. Ďalšia úprava predpokladala, že do 31. decembra 2020 bude sadzba odvodu vo výške 0,2% a nakoniec klesne na nulu, čím zanikne povinnosť platiť odvod. Napadnutými predpismi, ktoré sa navyše podstatne menili v čase, preto nepochybne dochádza k zásahu, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do právnej istoty a legitímnych očakávaní bánk.

  • základným právom vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR);

Každá osoba, fyzická aj právnická, má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. To nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Takéto nevyhnutné obmedzenie práva vlastniť majetok musí spĺňať test proporcionality a to (kumulatívnym) posúdením hľadiska vhodnosti, resp. existencie dostatočne dôležitého cieľa, posúdením nevyhnutnosti takéhoto zásahu resp. možnosti použitia šetrnejších prostriedkov a posúdením hľadiska primeranosti použitia prostriedkov vo vzťahu k zamýšľanému cieľu. Novelizácie zákona o bankovom odvode prijaté v rokoch 2016 a 2019 nespĺňajú test proporcionality ani v jednom z uvedených bodov. Zákon o bankovom odvode bol prijatý v rozpore s princípom proporcionality, a teda porušuje ústavné právo vlastniť majetok.

  • základným právom podnikať (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR);

Obchodný zákonník definuje podnikanie ako sústavnú činnosť za účelom dosahovania zisku. Banky majú túto povinnosť zakotvenú aj v zákone o bankách.

Bankový odvod svojím nastavením stanovuje povinnosť platiť percento z vkladov, bez ohľadu na to, či banka dosahuje zisk alebo je v strate. V zmysle zákona o bankách je prijímanie vkladov jednou z dvoch základných povinných činností banky a tá sa týmto spôsobom stáva neprimerane nákladnou až stratovou.

  • ústavným princípom podpory a ochrany hospodárskej súťaže (čl. 55 ods. 2 Ústavy SR)

Bankový odvod ide priamo proti harmonizovaným, jednotným pravidlám a podmienkam fungovania, ktoré tvoria podstatu vnútorného trhu EÚ a platia pre všetkých účastníkov. Uplatňovanie odvodu vyčleňuje Slovenskú republiku z vnútorného trhu ako samostatné územie, na ktorom je tá istá problematika upravená okrem harmonizovaných a jednotných pravidiel (zákon o riešení krízových situácií, Smernica BRRD a Nariadenie SRM) aj lokálnymi pravidlami, ktoré významne finančne zaťažujú účastníkov vnútorného trhu nad rámec uvedených harmonizovaných jednotných pravidiel. 

Dôsledkom bankového odvodu je tak znížená konkurencieschopnosť slovenských bánk v porovnaní s bankami iných členských štátov.

     2. Podanie sťažnosti proti porušovaniu práva EÚ zo strany členského štátu – Slovenskej republiky

SBA v sťažnosti poukazuje na rozpor zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj s právom EÚ, na túto skutočnosť sme upozornili Európsku komisiu. Podľa SBA je predmetná legislatíva v rozpore s

  • princípom deľby právomoci medzi Európskou úniou a členským štátom v oblasti zdieľanej kompetencie (čl. 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie vnútorný trh EÚ patrí medzi hlavné oblasti, v ktorých vykonáva Európska únia právomoci spoločne s členskými štátmi, čiže ide o tzv. oblasť zdieľanej právomoci.

EÚ vykonala svoju právomoc v oblasti bankovej únie, najmä, prostredníctvom jednotného mechanizmu bankového dohľadu, jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotnej schémy ochrany vkladov. To znamená, že ak v určitej oblasti vnútorného trhu EÚ vykonala svoju právomoc tým, že pre túto oblasť prijala určité jednotné pravidlá vzťahujúce sa na celý vnútorný trh, členské štáty v danej oblasti právomoc nemajú.

  • jednotným vnútorným trhom v časti hospodárska a menová únia v oblasti bankovej únie (čl. 3 ods. 3 v spojení s čl. 26 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

Bankový odvod ide priamo proti harmonizovaným, jednotným pravidlám a podmienkam fungovania, ktoré tvoria podstatu vnútorného trhu EÚ a platia pre všetkých účastníkov. Uplatňovanie odvodu vyčleňuje Slovenskú republiku z vnútorného trhu ako samostatné územie, na ktorom je tá istá problematika upravená okrem harmonizovaných a jednotných pravidiel (zákon o riešení krízových situácií, Smernica BRRD a Nariadenie SRM) aj lokálnymi pravidlami, ktoré významne finančne zaťažujú účastníkov vnútorného trhu nad rámec uvedených harmonizovaných jednotných pravidiel. 

Dôsledkom bankového odvodu je tak znížená konkurencie schopnosť slovenských bánk v porovnaní s bankami iných členských štátov.

  • základným právom vlastniť majetok (čl. 17 ods.1 Charty základných práv Európskej únie);

Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

Takéto nevyhnutné obmedzenie práva vlastniť majetok musí spĺňať test proporcionality, a to (kumulatívnym) posúdením hľadiska vhodnosti resp. existencie dostatočne dôležitého cieľa, posúdením nevyhnutnosti takéhoto zásahu resp. možnosti použitia šetrnejších prostriedkov a posúdením hľadiska primeranosti použitia prostriedkov vo vzťahu k zamýšľanému cieľu. Podľa nášho názoru novelizácie zákona o bankovom odvode prijaté v rokoch 2016 a 2019 nespĺňajú test proporcionality ani v jednom z uvedených bodov. Zákon o bankovom odvode bol prijatý v rozpore s princípom proporcionality, a teda porušuje právo vlastniť majetok.

  • základným právom podnikať (čl. 16 Charty základných práv Európskej únie);

Sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. V súlade s interpretačnými pravidlami uvedenými v čl. 52 ods. 3 a 4 Charty, podľa ktorých sa práva garantované Chartou a zároveň Dohovorom vykladajú v súlade s Dohovorom a práva vychádzajúce z ústavných tradícii členských štátov sa vykladajú v súlade s týmito tradíciami.

Slovenský obchodný zákonník definuje podnikanie ako sústavnú činnosť za účelom dosahovania zisku. Banky majú túto povinnosť zakotvenú aj v zákone o bankách. Bankový odvod svojím nastavením stanovuje povinnosť platiť percento z vkladov, bez ohľadu na to, či banka dosahuje zisk alebo je v strate. V zmysle zákona o bankách je prijímanie vkladov jednou z dvoch základných povinných činností banky a tá sa týmto spôsobom stáva neprimerane nákladnou až stratovou.

  • právom slobodne sa usadiť (čl. 49 v spojení s čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

Zmluva o fungovaní EÚ zakazuje obmedzenia slobody usadiť sa ako pre štátnych príslušníkov jednotlivých štátov, rovnako tak zakazuje obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi členských štátov.

Rozdiely v režimoch riešenia krízových situácií medzi jednotlivými členskými štátmi môžu mať vplyv na náklady na financovanie a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi bankami.

Zákon o bankovom odvode zasahuje do práva usadiť sa, vrátane práva založiť podnik a obmedzuje zakladanie organizačných zložiek a dcérskych spoločností bánk z iných členských štátov na území Slovenskej republiky, nakoľko predstavuje nerovnaké podmienky v porovnaní s inými členskými štátmi  a to nad rámec jednotných pravidiel prijatých na úrovni EÚ. Slovenská republika núti všetky dcérske spoločnosti a pobočky bánk z iných členských štátov platiť odvod a znášať tak výrazne vyššie náklady výlučne z dôvodu, že tieto dcérske spoločnosti alebo pobočky sú usadené na území Slovenskej republiky. Ak by sa tieto isté dcérske spoločnosti alebo pobočky usadili v inom členskom štáte, povinnosť platiť odvod by sa na ne nevzťahovala. Existencia bankového odvodu tak významne negatívne ovplyvňuje možnosť usadiť sa na území Slovenskej republiky.

  • zákaz obmedzenia voľného pohybu kapitálu (čl. 63 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

Zmluva o fungovaní EÚ zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami. Ustanovenia o voľnom pohybe kapitálu sa však na rozdiel od ustanovení o ostatných slobodách odlišujú predovšetkým svojím pôsobením aj na pohyb kapitálu medzi členskými a nečlenskými štátmi EÚ. O to dôležitejšie je dbať na dodržiavanie tejto slobody. Obmedzenie voľného pohybu kapitálu je v súlade s právom EÚ iba ak je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, avšak v prípade bankového odvodu takýto naliehavý všeobecný záujem nemôže ani len existovať, keďže jeho primárny účel (riešenie krízových situácií na finančnom trhu) je už zabezpečený a harmonizovaný na úrovni EÚ vo forme jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.

Keďže platenie odvodu bude mať preukázateľné dopady aj na finančné výsledky dotknutých subjektov (nižšie zisky, resp. vyššie straty) je dôvodné predpokladať, že banky budú menej atraktívne pre zahraničných investorov. Napríklad investovanie do cenných papierov emitovaných bankami alebo nakupovanie akcií bánk dotknutých odvodom za účelom získavania dividend sa stane neatraktívnym, keďže platenie odvodu má značné negatívne dopady na výšku potenciálnych dividend.

  • zákazom štátnej pomoci (čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že znevýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory, fondov na riešenie krízových situácií alebo systémov ochrany vkladov na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by v tejto súvislosti malo dodržiavať príslušné ustanovenia upravujúce štátnu pomoc.

Uplatňovaním bankového odvodu teda Slovenská republika vyberá od bánk peňažné prostriedky na účel financovania budúcej štátnej pomoci, ktorá nie je povolená. Pre poskytovanie tejto štátnej pomoci navyše neexistujú žiadne pravidlá. Neexistencia takýchto pravidiel okrem iného znamená, že o poskytnutí prípadnej štátnej pomoci z týchto peňažných prostriedkov sa nebude rozhodovať nezávisle a odborne, ale politicky.

 

Vzhľadom k tomu, že ani jedno z konaní, ktoré SBA týmito podaniami iniciovala, nemá formálnu procesnú úpravu, prvé vyjadrenia SBA očakáva do konca tohto roka.

SBA právne kroky proti bankovému odvodu